„ Rychle, doktore pomozte.  Vymknuta z kloubů  tam doba šílí “  …   takýto text má kreslený vtip a kniha Vladimíra Renčína. Ak si dobre spomínam, podobný výrok som počul aj v podaní Jana Wericha. Áno, obaja zažili, jemne povedané, aj šialené doby. A šialenú zažívame v týchto dňoch, týždňoch, mesiacoch aj my… Dobu koronavírusu, ktorá nás poriadne zaskočila, v ktorej zomierajú ľudia … Nechcem aby to vyznelo vzhľadom na úmrtia cynicky, no len pozitívne myslenie, energia a disciplína, ale aj láskavý humor  nás môžu uchrániť, vrátiť nás do normálneho života a poučiť sa.

Ak sme sa aj kriticky dívali na sociálne siete, internet a lobovali za osobný kontakt, tak je teraz všetko naopak. Píšeme si s našimi priateľmi, objednávame donášku obedov,  niektorí smotánkoví možno aj drahé kabelky alebo hodinky, sledujeme internetové koncerty, školáci a študenti učebnú látku, deti bábkové či iné divadelné predstavenia… Aj keď sa snažíme dodržať medzi sebou viacmetrový fyzický odstup, zdá sa mi, že sa k sebe približujeme viac a viac. Prevažuje spolupatričnosť, snaha pomôcť jeden druhému. Chtiac –nechtiac pomáhame aj prírode a životnému prostrediu racionálnejšou spotrebou a obmedzením našich každodenných potrieb.

Áno, hrozia aj rodinné ponorkové choroby, menšie, či väčšie nezhody. Na ne však liek máme všetci vo svojej hlave a srdci. Tak napríklad prechádzka z obývačky do kuchyne, prípadne až do špajze. Jedlo ukľudní a všetko bude v poriadku. Viem, sú aj lepšie medikamenty, tie pravé srdečné. Také potrebujú asi najviac tí, ktorí pri prechádzke bytom nestretnú nikoho a nie je pre nich jednoduché z bytu vykročiť. Je na nás všetkých, aby sme im liek, vytvorený v našich srdciach podali. To je balzam, pomáhajúci vlastne obom stranám.

Bolo by asi naivné myslieť si, že si aj v budúcom bežnom živote zachováme vo svojom konaní a myslení všetko to pozitívne, čo táto neprajná doba priniesla. No chcem veriť, že si ľudstvo, konkrétne každý z nás nejaké poučenie zoberie za svoje. Že budeme všetci na seba hrdí za to, ako sme sa v týchto chvíľach zachovali, že sme vďaka disciplíne ale aj  vytrvalosti, pokore a úcty k tým, ktorí neprežili,  to zlo prekonali.

Peter Ilčík