Slovo zakladateľa

More zaceľuje rany a lieči žiaľ.  Je milosrdné,  je milujúce a nemá konca.
More sa skladá z malinkých kvapiek.  My každý sme len taká kvapka.
Spolu však môžeme byť morom.

Založenie nadácie VERUS FOUNDATION bolo vyústením niekoľkoročného obdobia dobrovoľníckej aktivity mňa a mojej milovanej manželky, počas ktorého sme sa obaja veľmi oduševnene, no možno trošku nekoncepčne usilovali vynakladať zdroje, čas a energiu na realizáciu verejnoprospešnej činnosti. Počnúc pomocou jednotlivcom v núdzi, až po poskytovanie podpory organizáciám s charitatívnym predmetom činnosti. Za všetkých je na mieste osobitne spomenúť spoluprácu s občianskym združením Organizácia muskulárnych dystrofikov, ktorých odbornosť, profesionalita, nezlomná vôľa a  ľudskosť zároveň, v  nemalej miere prispeli k  tomu, že sme sa aj my rozhodli inštitucionalizovať našu aktivitu do formy nadačnej činnosti. Naše voluntárne konanie vychádzajúce z úprimného presvedčenia a čistých pohnútok tým našlo svoju podobu. Všetky možnosti, ktorými disponujeme sa tým okamžite premenili na oficiálny záväzok robiť túto prácu najlepšie, ako sa len dá.

Každá nadačná činnosť sú predovšetkým ľudia, ktorí ju dennodenne žijú. Štatutári, výkonní pracovníci, poradcovia, dobrovoľníci, donori, bez výnimky všetci, ktorí nejakou časťou svojho ja prispievajú k napĺňaniu stanovených cieľov. Ľudí v našej nadácií okrem iného spája skutočnosť, že nikto nie je v očakávaní osobného prospechu alebo inej formy tzv. svetskej slávy. Pravým zmyslom a skutočným naplnením pre nás, je podať pomocnú ruku a pomôcť tým, ktorí to potrebujú. V lepšom prípade takým spôsobom, ktorý by im dopomohol zbaviť sa ďalšej závislosti od pomoci. A v najlepšom prípade tak, že z prijímateľa pomoci sa jedného dňa stane ten, ktorý pomáha alebo sa minimálne o to usiluje.

Vychádzame z presvedčenia, že ľudia, ktorých v živote nič zlé nepostretlo, alebo hoci aj áno, boli schopní sa s tým vyrovnať, sú práve tí povolaní pomáhať. Zďaleka to však nie je samozrejmé ani automatické.

Základným predpokladom vôbec, je nezostať ľahostajným a nezakrývať si zrak pred problémami iných. Túto schopnosť nazerať za horizont bežného ľudského pohľadu považujeme dokonca za obrovský dar, ktorý nám nedovoľuje prehliadať nešťastia, biedy a bolesti okolo nás. Zároveň, nechceme zostať pasívni.
Ďalší kľúčový atribút schopnosti pomáhať iným je ľudská pokora. Pokore vďačíme za to, že dokážeme načúvať svojmu vnútornému hlasu, ktorý nás volá práve do tejto služby. A takisto vďaka nej nachádzame silu a chuť po každom páde a zrazení k zemi, zase sa pozviechať a opätovne vzpriamiť.
Samotný zmysel akejkoľvek pomoci dáva jej nezištnosť. Tejto zásade sa zo samotného presvedčenia nikdy nespreneveríme. Naša pomoc by tým už nezostala pomocou a teda ani nadácia nadáciou, čím by sme zapreli samých seba.
Veľmi dobre si však uvedomujeme, že naša nadácia je len nepatrnou a slabou kvapôčkou v mori. Máme však nesmiernu túžbu a veríme, že aj  obrovský potenciál, vlievať sa, splývať a možno jedného dňa zmohutnieť aspoň v pramienok, ktorý bude predstavovať opäť o kúsoček väčšie možnosti robiť správnu vec.

Súčasne žijeme v neochvejnej nádeji, že podobných kvapiek a  pramienkov je a bude čoraz viac. Pretože, ak budeme naozaj chcieť, spolu môžeme byť morom, ktoré zaceľuje rany a utišuje žiaľ.

Marek Balko