Kde len sú? Kam sa podeli dobré zvesti? A kam sa podeli poslovia, ktorí ich prinášali?  

…  Vraj už neexistujú. Už niet dobra, takže niet ani tých, ktorí by o ňom svedčili. Ako sa dnes zvykne vravievať nie je čo riešiť.  Logické. Jednoduché. A dokázané. Dennodenne servírované z novín či televízií a v zhodnom rytme blikajú aj všetky wifiny na svete. No najmä,  všetci to zdieľajú na sociálnych sieťach. Skutočnosť, že väčšina z tých „všetkých“ nemá meno a identitu, vôbec nevadí. Naopak, prináša to pokrok, veď to zvyšuje prenosovú rýchlosť. Najrýchlejšia správa je predsa správa  odkliknutá bez mena. Zároveň taká zvykne bývať odvážnejšia a agresívnejšia.  Dokonca ani na gramatike nezáleží. Obsah však musí šokovať, pohoršiť, vystrašiť a pokojne môže aj ničiť či zabíjať.

Kto nejakým spôsobom narazíte na tieto riadky, prosím vás, aspoň si pripustite myšlienku, že je to vo vašich rukách. Ešte stále máte na výber sami rozhodnúť,  či existuje dobro alebo už nie. Dozaista jednoduchším sa ukazuje zaradiť sa do bezmennej masy. Stačí zostať zhypnotizovaný  hľadieť démonovi skazy do očí a potom bez nádeje odkliknúť zdieľanie beznádeje. Presne tak, ako paralyzovaná divá zver stojí v strede cesty a hľadí na približujúce sa reflektory smrti.  Dnes o mnoho ťažším bude z plného hrdla povedať, že veríte v dobro. Ba čo viac, nestačí povedať, treba o ňom svedčiť vlastným životom.

K tomuto vás chcem všetkých povzbudiť. Neverte, že už niet dobrého. Nadajte sa zmiasť, že  správami sú iba tie zlé správy. Dobro je stále medzi nami. A je ho hojne, napriek tomu, že nekričí, neburáca a neuzurpuje si pozornosť. Staňte sa práve vy poslami dobrých správ. Budete tým rozdávať nádej, ktorá dnes ľuďom najväčšmi chýba.  

Počas ostatného roka života a osobitne práce v nadácií som veľa nového zaznamenal a mnohému sa pritom naučil. Videl som pustošiace choroby v rôznych desivých podobách. Videl som mnoho odchádzajúcich bytostí. Ľudské zúfalstvo, bezmocnosť i zlomenosť, to všetko som videl.  Žiaľ aj  mnoho strachu a človečenskej malosti a zbabelosti. Rovnako však som bol svedkom úprimnej radosti a šťastia. Svedčil som tiež krásnym príbehom nezištnosti a spolupatričnosti. A videl som aj ozajstnú neopísateľnú lásku medzi ľuďmi. Najväčšmi zo všetkého si cením poznanie, že všetci ľudia, či sú slabí-silní, chudobní-bohatí,  víťazi či porazení, všetci potrebujú nádej. Ľudia potrebujú mať nádej, že bude dobre.

Verte teda v dobro. Svedčte o ňom a šírte ho. Buďte hrdými poslami dobrých správ, ktoré padnutým pomôžu vstať a vzpriameným nedovolia padnúť.

Marek Balko