„  k obraznému, metaforickému vyjadrovaniu som mal odjakživa živý vzťah a zdalo sa mi, že sa dá cezeň najlepšie a pritom s istou dávkou vznešenosti vyjadriť svoj vzťah k životu, svetu, k hodnotám, k filozofii, k ideálom. „

Tento príspevok sme si dovolili začať citáciou časti výroku pána Štefana Bučka, ktorý to, čo mal „vnútorne nažité, našetrené,  potichu poskladal do veršov“.  So cteným súhlasom autora v ďalšom uvádzame jeho báseň pod názvom „Dcérke“.